So psom pri vode

Leto je v plnom prúde a horúce dni je najlepšie tráviť pri vode aj s vaším štvornohým miláčikom. Spýtali sme sa našej pani veterinárky, na čo si pri kúpaní so psíkom dať pozor a ako sa správne správať.

Túto tému posudzujeme z minimálne 3 uhlov pohľadu. Jednak ako zodpovedný majiteľ, ktorý dbá o životné prostredie, potom ako ohľaduplný majiteľ, ktorý neobťažuje okolie a samozrejme tiež ako milujúci pán, ktorý dbá o zdravie a pohodu svojho psieho kamaráta.

Kam vyraziť?

Trasu vychádzky, dovolenku, alebo výlet plánujeme vždy dopredu, a preto je najlepšie si zistiť, o aký vodný zdroj sa jedná, či je tam kúpanie povolené pre ľudí a samozrejme aj pre psov, keď vám bude štvornohý parťák robiť spoločnosť. Situácia na mieste sa môže líšiť od popisu na internete, alebo sprievodcu, preto pre istotu ešte obídeme brehy a pátrame po ceduliach.

Pri vode

V okamihu, keď sa blížime k neznámej vode, psa si privoláme, keď máme pochybnosti o poslušnosti, tak radšej pripneme na vôdzku. Nikdy nepúšťame do vody psa ošetreného vonkajšími antiparazitikami, na ktorých je v návode uvedené, že môžu ohrozovať vodné živočíchy. Vždy si dôkladne prečítajte celý príbalový leták. Ako príklad nám poslúži obojok Scalibor: "Hoci občasný kontakt s vodou neznižuje účinnosť obojku, pred plávaním a kúpaním psa by sa mal dať dole, pretože účinná látka je škodlivá pre ryby a ostatné vodné organizmy."

Ďalej sledujeme informatívne cedule rybárov, napríklad označenie trdliská. Tiež nepúšťame psa kúpať sa v blízkosti hniezd vodných vtákov v dobe kladenia vajec a starostlivosti o mláďatá.

Ako sa správať?

Čo sa týka ohľaduplnosti k ľuďom okolo, samozrejme nepúšťame psa, aby plával v blízkosti rybárov, môže sa zamotať do lanka a začať sa topiť. Zranenia spôsobené háčikom a následné platenie veterinárne ošetrenie a rybárskeho náčinia nie je nič, po čom by majiteľ psa túžil. Na brehu môžu mať ľudia rozložený piknik, deky na opaľovanie a mokrý a špinavý pes, ktorý príde prosíkať o nejaké sústo, alebo sa snaží votrieť k niekomu na deku môže byť veľmi nepríjemný, zvlášť pre ľudí, ktorí nemajú psov radi. Mokrý pes sa tiež najradšej dôkladne otrasie v blízkosti niekoho so svetlým oblečením ... Alebo sa môže snažiť zobrať loptu deťom.

Výber pláže

Kvôli všetkým týmto scenárom sa radšej utáboríme niekde bokom na pokojnom mieste a necháme psa po plávaní odpočívať. Sami sa tak vyhneme možnej stresovej a nepríjemnej situácii. Aj na pláži určenej pre kúpanie so psom nenechávame psa obťažovať iných psov a ich majiteľov, nevieme, ako veľmi priateľskí sú. Tiež nezabúdame na sáčky na exkrementy a upratujeme aj tu, hoci sme v prírode.

Kúpanie

Vo vode potom dávame pozor na psov, ktorí moc plávaniu neholdujú a chcú sa "zviesť". Ak takýto pes ide za nami do vody, pretože to má dané povelom, alebo sa bojí, že mu zmizneme a z brehu sa za nami vrhne aj do nepríjemného vodného prostredia, môžeme očakávať, že sa bude snažiť vyliezť na chrbát najbližšiemu kúpajúcemu sa človeku. V kombinácii väčší pes a zlý plavec môže ísť človeku o život a pes ho môže veľmi ľahko utopiť! Platí aj pre majiteľa, ak si nie ste istí reakciou psa a nedokážete sa ponoriť a odplávať z blízkosti psíka pod vodou, radšej by ste sa mali držať len tam, kde dosiahnete nohami na dno a pevne sa postavíte. Aj zdatný plavec, ktorý si dokáže rukami psa udržať od tela, alebo mu pod vodou zmizne z dosahu, môže získať veľmi bolestivé krvavé škrabance, ktoré sa v kombinácii s vodou, slnkom a baktériami pod pazúrmi hoja dlho a v najhorších prípadoch zanechajú jazvy na pamiatku .

Bezpečnosť vždy na prvom mieste

Čo sa týka bezpečnosti psa pri kúpaní, je potrebné dodržiavať niekoľko zásad. Pred vychádzkou sa pes väčšinou nekŕmi a pre vychádzku s kúpaním to platí dvojnásobne. Ak plánujeme ranné kúpanie, posledným jedlom by mala byť večera deň predtým. Pred popoludňajším, alebo večerným kúpaním dáme časť dennej kŕmnej dávky ráno. Pri celodennom pobyte berieme nejakú menšiu porciu so sebou.

Pozor na studenú vodu

Spoločné pre psov aj ich pánov je to, že do studenej vody by nemali skákať prehriati. Aj psa, ktorý je viditeľne rozohriaty, alebo dokonca už javí známky prehrievania, necháme najprv odpočívať a upokojiť sa v tieni, alebo opatrne vlhčíme na hlave, labkách, potom brušku a až, keď je upokojený a schladený, tak ho pustíme plávať. Inak hrozí šok, kŕč do svalov, topenie sa, prinajmenšom zablokovanie a bolesti chrbta, zlá pohyblivosť, alebo tzv. "mŕtvy chvost".

TIP: Ako spoznať, že je pes prehriaty a ako mu správne pomôcť? To všetko sa dočítate v našom článku Pes v lete: prehriatie a čo robiť.

Bezpečný breh

Ďalšia dôležitá vec je možnosť dostať sa z vody von. Strmý breh, alebo zapustený (i čiastočne) bazén môže psa lákať ku skoku a osvieženiu, najmä ak má rád vodu a dobre pláva. Avšak potom pre neho môže byť nemožné dostať sa späť na breh. Môže sa vyčerpať, spanikáriť a vydať posledné sily a pomerne rýchlo sa utopiť. Preto vždy psa sledujeme nielen vo vode, ale aj na brehu, pretože sa môže kedykoľvek zdvihnúť a ísť sa osviežiť, zatiaľ čo si myslíme, že leží vedľa nás. Postup je rovnaký ako pri malom dieťati, musíme byť stále v strehu, chvíľka zatvorených očí na deke, alebo niekoľko stránok knihy nás môže o psieho kamaráta pripraviť.

Plávanie

Čo sa týka samotného plávania, môže byť pre netrénovaných psov veľa namáhavé. Dávame preto pozor a napríklad vášnivým aportérom už do vody aport nehádžeme, keď vidíme, že radosť z nosenia prevláda nad únavou. Prihliadame aj k veku psa - šteňatá a staré psy sa vyčerpajú veľmi rýchlo a z radosti z plávania sa v sekunde môže stať boj o holý život. Vlny či prúd tiež namáhajú psa viac a vyčerpá sa o veľa rýchlejšie, než predpokladáme z brehu.

Výbava pre psa

O obojku je pravda, že v prípade núdze je ľahké za neho psa chytiť a vytiahnuť, ale na druhej strane sa pes môže niekde zachytiť vo vode, alebo pri škrabaní sa na breh a začať topiť. Tiež kovové obojky (pozinkované) môžu začať hrdzavieť a motať sa do mokrej srsti. Rovnako tak nevhodné sú kožené, ktoré po namočení stvrdnú a môžu odierať srsť aj kožu. Najvhodnejšie sú obšité neoprénom, alebo obojok na kúpanie zložíme.

Ak berieme psa na loď, učíme ho na surfe, alebo je plávanie súčasťou rehabilitácie po operácii / úraze, radšej vybavíme psa dobre padnúcou a správne zvolenou (podľa kg) plávacou záchrannou vestou.

Niektoré psy sa potápajú, alebo skáču z brehu a tak im vnikne voda do uší. Preventívne by sme mali po každom kúpaní potom doma psovi uši dôkladne preliať kvalitným ušným čistiacim roztokom (aj opakovane), aby sa baktérie a kvasinky nepremnožili a nevznikol zápal vonkajšieho zvukovodu.

Aj keď sa to môže zdať ako hlúposť, aj keď ideme so psom k vode, tak so sebou vždy nosíme vodu na pitie. Miska s čistou pitnou vodou je nevyhnutnosťou, ak pes pije vodu z rybníka, môže nasledovať zvracanie a hnačka.

Ak nie je v mieste kúpanie tieň, berieme so sebou aspoň nejaký plážový prístrešok (stan, slnečník) a nezdržujeme sa na takom mieste celý deň. Môžeme tiež psovi zaobstarať chladiacu vestu (postroj, oblečok, podložku na ľahnutie) a kontrolovať a namáčať ju, aby bola stále funkčná.

Niekedy, keď je naopak chladno, alebo silnejší vietor, je nebezpečenstvo prechladnutie psa. Mokrá srsť môže psa chladiť a zapríčiniť prechladnutie (ako naša angína, alebo hnačka a vracanie od nachladnutého brucha), bolesti kĺbov, chrbta, mŕtvy chvost. Menšieho psa zabalíme do deky, svojej bundy a čo najrýchlejšie sa vrátime domov, kde ho vykúpeme v primerane teplej vode a usušíme. Cez veľkého psa niečo prehodíme a čo najrýchlejšie sa vraciame domov, ideálne cestou, ktorá je chránená pred vetrom a následný postup je rovnaký.

Všeobecne, ak sa pes kúpe v mori, alebo v rybníku, je lepšie psa doma vykúpať aspoň čistou vodou s octom (1-2 PL na liter vody), v prípade siníc, alebo bahna a väčšieho znečistenia potom kvalitným nevysušujúcim šampónom, alebo umývacím olejom či tekutým voskom na srsť.

Pri psoch so sklonom k ​​zapareniu srsti (následný zápal kože), kvasinkovým infekciám (ružové sfarbenie srsti), alebo iným kožným problémom sa snažíme o okamžité vysušenie - veľmi savý špeciálny uterák, doma potom aj fénovanie.

Rady na záver

Na záver ešte také zamyslenie. Pes na nás spolieha a náš úsudok berie za svätý a nepremýšľa o ňom, nepolemizuje, neopravuje naše zlé rozhodnutie. Vždy, než psovi do vody hodíme aport, alebo mu dovolíme tam skočiť a osviežiť sa, musíme zvážiť, či je to pre neho bezpečné a primerané jeho schopnostiam, veľkosti, sile. V zanedbanom zarastenom rybníku môže uviaznuť v bahne, nabodnúť sa na nejakú vetvu či odpad pod hladinou, v inokedy pokojnej rieke môže byť po daždi, alebo pri odpúšťaní priehrady silnejší prúd, pod mostom víry, na priehrade, alebo väčšej nádrži môžu jazdiť vodné skútre, vodné bicykle, lodičky a menšieho psa posádka prehliadne.

Často v prípade nešťastia potom majiteľ buď nie je schopný sa za psom rýchlo do vody dostať a bezpečne ho vyniesť na breh, alebo naopak bezmyšlienkovite za ním skočí a utopia sa obaja. Preto vyberajte len také miesta, kam môžete za psom do vody vbehnúť, skočiť a v prípade núdze ho (a seba) bezpečne dostať na pevnú pôdu.